Príbeh hradu
Príbeh hradu
Hrad
Perla v Malých Karpatoch.
Hrad Červený Kameň je jedným z najzachovalejších hradov na území Slovenska. Jeho staviteľom sa chtiac-nechtiac podarilo postaviť ho vo výbornej lokalite a tak žiadnemu z dobyvateľov, nech išlo o kohokoľvek, neprekážal. Lesy bohaté na zver, vodu, aj Viedeň je neďaleko. A ešte sa tu aj nebojuje a panuje večný mier, no povedzte, neznie to skvelo?
Hrad
Perla v Malých Karpatoch.
Hrad Červený Kameň je jedným z najzachovalejších hradov na území Slovenska. Jeho staviteľom sa chtiac-nechtiac podarilo postaviť ho vo výbornej lokalite a tak žiadnemu z dobyvateľov, nech išlo o kohokoľvek, neprekážal. Lesy bohaté na zver, vodu, aj Viedeň je neďaleko. A ešte sa tu aj nebojuje a panuje večný mier, no povedzte, neznie to skvelo?
Hrad sa však aj napriek tomu hrdí prepracovaným obranným systémom a mohutnými baštami, z ktorých je na dôvažok aj nádherný výhľad na okolie. Rovnako tak sa ľudia mohli z pôvodnej, dnes už neexistujúcej veže kochať výhľadom už v stredoveku. V čase kedy hrad vznikol, teda v druhej štvrtine 13. storočia, však hrad vyzeral úplne inak. Podobať sa na svoje dnešné ja začína približne až o 300 rokov.
Majiteľom sa stal istý Anton Fugger, bohatý obchodník, ktorý svojho obchodného ducha nezaprel ani pri prestavbe. „Všetko staré zbúrať a nové postaviť!“ prikázal. Postavením štyroch bášt, obrovských pivníc a jedného obytného krídla vytvoril veľký a bezpečný sklad pre akýkoľvek tovar. A navyše, nie len že išlo o veľký a bezpečný sklad, išlo o sklad, ktorý bol k tomu všetkému veľmi blízko Viedne!
Každý obchodník však investíciou vstupuje do rizika. Vtedajšie časté osmanské vpády na tuzemské územie a v podstate celú strednú Európu pretvorili dokonalý podnikateľský plán na milú spomienku. Obchodné zámery Fuggerovcov tak v tejto oblasti postupne slabli, až prišlo k rozhodnutiu Červený Kameň predať. Ako pri každej nehnuteľnosti v dobrom stave, aj tu sa o kúpu hradu prihlásili viacerí záujemcovia, medzi nimi aj Mikuláš II. Pálffy, mladý barón, ktorý v tom čase dvoril vnučke pána Antona Fuggera, Márií Magdaléne Fuggerovej. Slovo dalo slovo a mladému Mikulášovi sa z neznámych príčin podarilo uspieť a hrad kúpiť. Nový majiteľ si zvolil Červený Kameň ako rodové sídlo a na hrad sa tak opäť, po chladnom živote obchodného skladu, vrátil život vrelý a ľudský. Potomkovia Márie a Mikuláša II. hrad zveľaďovali, v 17. storočí prišlo k obrovskej renovácií hradných interiérov ale aj dostavania ďalšieho hradného krídla. V 18. storočí sa hrad opäť modernizoval až do podoby, v akej hrad poznáme dnes.
Potomkovia Pálffyovcov žili na hrade až do roku 1945, keď v marci toho roku hrad nedobrovoľne opustili pred postupujúcou Červenou armádou do Rakúska. Ich potomkovia tam do dnešného dňa žijú a občas sa aj oni zavítajú pozrieť znova na rodové sídlo svojich predkov. Po druhej svetovej vojne starostlivosť o pamiatkové objekty prevzala Národná kultúrna komisia a práve v tom momente sa tak trochu mení hrad na múzeum.
Múzeum
A dokonca hradné múzeum!
Dejiny múzea na hrade Červený Kameň sa začínajú písať krátko po odchode posledného vlastníka do zahraničia. Karol Pálffy hrad nedobrovoľne opustil v marci 1945, pred príchodom postupujúcej Červenej armády odišiel spolu s matkou, ktorá s ním na hrade bývala, do Rakúska. V prvých rokoch po II. svetovej vojne malo múzeum iba prezentačnú funkciu, jeho úlohou bolo len sprístupňovať zbierky a historicko-umelecké predmety, ktoré boli v priestoroch hradu uložené. Išlo tak viac menej o sklad zbierkových predmetov.
Celý príbeh ako sa múzeum vyvíjalo a čo nasledovalo po odsťahovaní posledných šľachticov si môžete prečítať TU.
Múzeum
A dokonca hradné múzeum!
Dejiny múzea na hrade Červený Kameň sa začínajú písať krátko po odchode posledného vlastníka do zahraničia. Karol Pálffy hrad nedobrovoľne opustil v marci 1945, pred príchodom postupujúcej Červenej armády odišiel spolu s matkou, ktorá s ním na hrade bývala, do Rakúska. V prvých rokoch po II. svetovej vojne malo múzeum iba prezentačnú funkciu, jeho úlohou bolo len sprístupňovať zbierky a historicko-umelecké predmety, ktoré boli v priestoroch hradu uložené. Išlo tak viac menej o sklad zbierkových predmetov.
Celý príbeh ako sa múzeum vyvíjalo a čo nasledovalo po odsťahovaní posledných šľachticov si môžete prečítať TU.
Zaujímavosti
Vedeli ste, že?
Zaujímavosti
Vedeli ste, že?
Najväčšie pivnice
Pivničné priestory hradu Červený Kameň sú najväčšími v strednej Európe! Veľkolepé miestnosti najlepšie vyniknú keď cez tamojšie okná prenikajú svetelné lúče do interiéru. I beztak však majú svoje čaro a potvrdzuje to aj množstvo filmárov, ktorí sa tam rozhodli natáčať.
Najväčšie pivnice
Pivničné priestory hradu Červený Kameň sú najväčšími v strednej Európe! Veľkolepé miestnosti najlepšie vyniknú keď cez tamojšie okná prenikajú svetelné lúče do interiéru. I beztak však majú svoje čaro a potvrdzuje to aj množstvo filmárov, ktorí sa tam rozhodli natáčať.
Nedobytý
Hrad Červený Kameň nebol nikdy dobytý! Ono, hlavný dôvod je oveľa prostejší, ako by sa človek mohol nazdávať – nikdy sa tu nebojovalo, hlavne kvôli jeho polohe. Tá totiž nespadala do „hlavnej cesty“ dobyvateľov, ktorými boli zväčša osmania a ktorým bolo kratšie a jednoduchšie ísť cez dnešný juh Slovenska – Nové Zámky alebo Komárno.
Nedobytý
Hrad Červený Kameň nebol nikdy dobytý! Ono, hlavný dôvod je oveľa prostejší, ako by sa človek mohol nazdávať – nikdy sa tu nebojovalo, hlavne kvôli jeho polohe. Tá totiž nespadala do „hlavnej cesty“ dobyvateľov, ktorými boli zväčša osmania a ktorým bolo kratšie a jednoduchšie ísť cez dnešný juh Slovenska – Nové Zámky alebo Komárno.
Obliehaný
To, že nebol nikdy dobytý ale neznamená, že ho niekto nikdy neobhliehal. A to, že bol obliehaný ešte neznamená, že ho obliehali nepriatelia, práve naopak. V druhej polovici 16. storočia si istý prefekt (prefekt – zjednodušene správca, prednosta panstva, hradu) všimol, že blízkosť Rakúskych hraníc má svoje výhody a môže tak nepozorovane hnať veľké počty dobytka do cudziny bez toho, aby musel platiť colné. Fuggerovcom to umožňovalo veľké zisky na úkor uhorských kráľovských financií a tak tieto nelegálne zisky “tolerovali”. Podvod sa však nakoniec odhalil a kráľovské úrady nechali hrad vojensky obsadiť a prefekta zatknúť. K boju však nedošlo, aspoň o ňom nie sú žiadne zmienky a hradná posádka sa tak pravdepodobne vzdala bez boja. O rok neskôr si však zhabané panstvo Fuggerovci vymohli naspäť. Nuž, vplyv na habsburskom dvore má svoje výhody.
Obliehaný
To, že nebol nikdy dobytý ale neznamená, že ho niekto nikdy neobhliehal. A to, že bol obliehaný ešte neznamená, že ho obliehali nepriatelia, práve naopak. V druhej polovici 16. storočia si istý prefekt (prefekt – zjednodušene správca, prednosta panstva, hradu) všimol, že blízkosť Rakúskych hraníc má svoje výhody a môže tak nepozorovane hnať veľké počty dobytka do cudziny bez toho, aby musel platiť colné. Fuggerovcom to umožňovalo veľké zisky na úkor uhorských kráľovských financií a tak tieto nelegálne zisky “tolerovali”. Podvod sa však nakoniec odhalil a kráľovské úrady nechali hrad vojensky obsadiť a prefekta zatknúť. K boju však nedošlo, aspoň o ňom nie sú žiadne zmienky a hradná posádka sa tak pravdepodobne vzdala bez boja. O rok neskôr si však zhabané panstvo Fuggerovci vymohli naspäť. Nuž, vplyv na habsburskom dvore má svoje výhody.
Hodinová veža
Hodinová veža na nádvorí je stále funkčná a ukazuje presný čas. Teda, ak práve pán hodinár, ktorý hodiny pravidelne nastavuje a opravuje, nemešká. Ak budete v okolí hradu a budete pozorne počúvať, určite započujete zvony, ktoré slúžili a slúžia práve na oznámenie času alebo zvolávaniu k väčším udalostiam. Zvon zaznie každých 15 minút a opakovania určujú narastajúci počet minút. Najväčšiu parádu počuť o celej. Vtedy zaznie menší zvon štyrikrát a hneď po ňom nasleduje zmena tónu (pre hudobníkov – je to klesajúci kvintový interval z D# do G#), a ďalší počet úderov určuje počet hodín. Ach, áno, uznávame, napísané to vyzerá až príliš komplikovane. Nuž, aj tu platí staré známe – raz počuť je lepšie ako stokrát čítať. Alebo to bolo inak?
Hodinová veža
Hodinová veža na nádvorí je stále funkčná a ukazuje presný čas. Teda, ak práve pán hodinár, ktorý hodiny pravidelne nastavuje a opravuje, nemešká. Ak budete v okolí hradu a budete pozorne počúvať, určite započujete zvony, ktoré slúžili a slúžia práve na oznámenie času alebo zvolávaniu k väčším udalostiam. Zvon zaznie každých 15 minút a opakovania určujú narastajúci počet minút. Najväčšiu parádu počuť o celej. Vtedy zaznie menší zvon štyrikrát a hneď po ňom nasleduje zmena tónu (pre hudobníkov – je to klesajúci kvintový interval z D# do G#), a ďalší počet úderov určuje počet hodín. Ach, áno, uznávame, napísané to vyzerá až príliš komplikovane. Nuž, aj tu platí staré známe – raz počuť je lepšie ako stokrát čítať. Alebo to bolo inak?
Studňa
Vyše 100 m hlboká studňa sa nachádza v podzemí hradu. Niektorým ľuďom vie pohľad na jej hĺbku spôsobiť závrat, čo nás vlastne vôbec neprekvapuje. Ak aj máte trochu strach a už dopredu viete, že sa do nej pozriete, nemusíte sa báť. Studňa je zabezpečená ochrannými mrežami. A ak sa rozhodnete hodiť do studne pre šťastie mincu, nemusíte sa báť ani toho, aby vám niekto toto šťastie niekedy v budúcnosti „neukradol“. Mreže sú skrátka skvelé.
Studňa
Vyše 100 m hlboká studňa sa nachádza v podzemí hradu. Niektorým ľuďom vie pohľad na jej hĺbku spôsobiť závrat, čo nás vlastne vôbec neprekvapuje. Ak aj máte trochu strach a už dopredu viete, že sa do nej pozriete, nemusíte sa báť. Studňa je zabezpečená ochrannými mrežami. A ak sa rozhodnete hodiť do studne pre šťastie mincu, nemusíte sa báť ani toho, aby vám niekto toto šťastie niekedy v budúcnosti „neukradol“. Mreže sú skrátka skvelé.
Lúky
Už sme spomínali naše nádherné lúky a okolitý areál? Nie? Tak to by bola veľká škoda! Hrad Červený Kameň je obklopený množstvom krásnych priestranstiev a okraj lesa hneď oproti hradu je ako stvorený na piknik alebo akékoľvek iné hodovanie v prírode. Návštevníci tu v letných mesiacoch cvičia jógu, čítajú knihy v tôni starých stromov a lesnými cestičkami prechádzajúci jazdci na koňoch len umocňujú idylku tohto miesta. Dajte si však pozor na kliešte. Tieto drobné parazity veľakrát nevystraší a nezastaví ani repelent. Ideálna je prevencia v podobe ostražitosti, oblečenia alebo v najhoršom prípade – klieštikov na výber klieštikov. Boli by sme neradi, ak by ste si od nás spolu s peknou spomienkou odniesli aj nechceného parazita. Preto sa prosím po pobyte na lúkach dôkladne prezrite.
Viac o možnostiach ako tráviť čas v bezprostrednom okolí hradu Červený Kameň nájdete TU.
Lúky
Už sme spomínali naše nádherné lúky a okolitý areál? Nie? Tak to by bola veľká škoda! Hrad Červený Kameň je obklopený množstvom krásnych priestranstiev a okraj lesa hneď oproti hradu je ako stvorený na piknik alebo akékoľvek iné hodovanie v prírode. Návštevníci tu v letných mesiacoch cvičia jógu, čítajú knihy v tôni starých stromov a lesnými cestičkami prechádzajúci jazdci na koňoch len umocňujú idylku tohto miesta. Dajte si však pozor na kliešte. Tieto drobné parazity veľakrát nevystraší a nezastaví ani repelent. Ideálna je prevencia v podobe ostražitosti, oblečenia alebo v najhoršom prípade – klieštikov na výber klieštikov. Boli by sme neradi, ak by ste si od nás spolu s peknou spomienkou odniesli aj nechceného parazita. Preto sa prosím po pobyte na lúkach dôkladne prezrite.
Viac o možnostiach ako tráviť čas v bezprostrednom okolí hradu Červený Kameň nájdete TU.
Lokalita filmárov
Hrad je obľúbenou lokalitou pre filmárov. A my sa im vôbec nečudujeme. Interiéry a exteriéry ponúkajú veľa rôznorodých a dostupných prostredí. Natáčalo sa tu napríklad diela ako Kull: Dobyvateľ (1997), Posledná légia (2007), Cinka Panna (2008), Zmluva s diablom (2000), Pacho, hybský zbojník (1975), Vražda v ulici Morgue (1986), Fantaghiro (1992) , Adrenalín: Predbehni smrť (1995), Soľ nad zlato (1982), Vianočné želanie (2018), Šialene smutná princezná (1968) či Dračie srdce (1996), Van Helsing (2016 – seriál) nedávno aj seriál Zaklínač (2019-2024) a mnoho ďalších.
Lokalita filmárov
Hrad je obľúbenou lokalitou pre filmárov. A my sa im vôbec nečudujeme. Interiéry a exteriéry ponúkajú veľa rôznorodých a dostupných prostredí. Natáčalo sa tu napríklad diela ako Kull: Dobyvateľ (1997), Posledná légia (2007), Cinka Panna (2008), Zmluva s diablom (2000), Pacho, hybský zbojník (1975), Vražda v ulici Morgue (1986), Fantaghiro (1992) , Adrenalín: Predbehni smrť (1995), Soľ nad zlato (1982), Vianočné želanie (2018), Šialene smutná princezná (1968) či Dračie srdce (1996), Van Helsing (2016 – seriál) nedávno aj seriál Zaklínač (2019-2024) a mnoho ďalších.
Ovocné stromy
Ovocné stromy tvorili podstatnú časť hradného hospodárskeho systému. Všetky hradné lúky v opevnenom areáli boli posiate stromami. Ich pozostatky môžeme ešte aj dnes nájsť roztrúsené medzi pagaštanmi, lipami a inými drevinami. Asi 70 krokov od hradného mostu je stále rodiaca hruška, tesne pred vstupom na hektárovú lúku priamo pod hradom sa týči orech a pozostatky starých alejí sú stále prítomné na lúke za sokoliarskym hradom či lúke vedľa.
Ovocné stromy
Ovocné stromy tvorili podstatnú časť hradného hospodárskeho systému. Všetky hradné lúky v opevnenom areáli boli posiate stromami. Ich pozostatky môžeme ešte aj dnes nájsť roztrúsené medzi pagaštanmi, lipami a inými drevinami. Asi 70 krokov od hradného mostu je stále rodiaca hruška, tesne pred vstupom na hektárovú lúku priamo pod hradom sa týči orech a pozostatky starých alejí sú stále prítomné na lúke za sokoliarskym hradom či lúke vedľa.
Vinohradníctvo
Región Malých Karpát je regiónom vinohradníckym. O tom písať netreba. Možno ste však nevedeli, že sa niekedy dávno víno vyrábalo aj u nás na hrade, v hradnej lisovni. Z dávnych dôb sa nám zachoval aj veľký kladový lis tak ak ste ho akosi minuli, je dobrý nápad počkať na vhodnú príležitosť a šup ho hradnej lisovne. Na mieste dnešnej reštaurácie, teda hneď pri vrátnici a vstupe, bola niekedy aj panská krčma kde sa predávalo to najkvalitnejšie víno z tohto panstva. To muselo byť!
Vinohradníctvo
Región Malých Karpát je regiónom vinohradníckym. O tom písať netreba. Možno ste však nevedeli, že sa niekedy dávno víno vyrábalo aj u nás na hrade, v hradnej lisovni. Z dávnych dôb sa nám zachoval aj veľký kladový lis tak ak ste ho akosi minuli, je dobrý nápad počkať na vhodnú príležitosť a šup ho hradnej lisovne. Na mieste dnešnej reštaurácie, teda hneď pri vrátnici a vstupe, bola niekedy aj panská krčma kde sa predávalo to najkvalitnejšie víno z tohto panstva. To muselo byť!
Pohrebná kaplnka a kalvária
Ak budete nasledovať krížovú cestu naďabíte na pohrebnú kaplnku. Tá bola niekedy mienená ako pútnické miesto a až neskôr sa Pálffyovci mali k tomu spraviť z kaplnky pohrebnú. Po krátkom stúpaní do kopca za ňou sa viete dostať aj na kalváriu, krásne a tiché miesto.
Ak vás zaujímajú priestory podobnej tématiky, súčasťou expozície je aj kaplnka Nanebovzatia Panny Márie o ktorej sa viac dozviete v tomto krátkom videu.
Pohrebná kaplnka a kalvária
Ak budete nasledovať krížovú cestu naďabíte na pohrebnú kaplnku. Tá bola niekedy mienená ako pútnické miesto a až neskôr sa Pálffyovci mali k tomu spraviť z kaplnky pohrebnú. Po krátkom stúpaní do kopca za ňou sa viete dostať aj na kalváriu, krásne a tiché miesto.
Ak vás zaujímajú priestory podobnej tématiky, súčasťou expozície je aj kaplnka Nanebovzatia Panny Márie o ktorej sa viac dozviete v tomto krátkom videu.
Lesy a lov
Tunajšie lesy sú ako stvorené na prechádzky, šport, turistiku ale aj lov. V časoch našich predkov bol lov kráľovská disciplína a bol natoľko populárny, že si ľudia neváhali za ním vycestovať aj do ďalekých krajín. Jelene, diviaky, daniele a ostatná zver sa aj našim pánom zunovala a tak si išli zaloviť napríklad aj do takej Afriky odkiaľ máme aj v hradnej expozícií pozostatky ich ciest. Medzi inými africké lovecké zbrane, oštepy a kopije alebo trofej antilopy, takej africkej srny. Ktovie, možno sa vám pri vašich potulkách podarí stretnúť takéto zviera aj v našich lesoch. Každým rokom je teplejšie a teplejšie.
Lesy a lov
Tunajšie lesy sú ako stvorené na prechádzky, šport, turistiku ale aj lov. V časoch našich predkov bol lov kráľovská disciplína a bol natoľko populárny, že si ľudia neváhali za ním vycestovať aj do ďalekých krajín. Jelene, diviaky, daniele a ostatná zver sa aj našim pánom zunovala a tak si išli zaloviť napríklad aj do takej Afriky odkiaľ máme aj v hradnej expozícií pozostatky ich ciest. Medzi inými africké lovecké zbrane, oštepy a kopije alebo trofej antilopy, takej africkej srny. Ktovie, možno sa vám pri vašich potulkách podarí stretnúť takéto zviera aj v našich lesoch. Každým rokom je teplejšie a teplejšie.
Jazierka
Hneď za autobusovou zastávkou si v priľahlom lesíku môžete všimnúť netradične členitý terén. Ide o pozostatky veľkej budovateľskej práce vtedajších pánov, ktorí areál a okolie skrášlili jazierkami a rybníkmi. Dnes tadiaľ vedú len útle a utešené cestičky. Pokojne si môžete skrátiť čakanie na autobus krátkou prechádzkou. Ak vás však nebavia len “diery v zemi” niektoré z vtedajších rybníkov sú ešte stále plné. Na mapách v okolí si ľahko všimnete množstvo väčších vodných plôch. Potom už len stačí naplánovať cestu a vyraziť.
Jazierka
Hneď za autobusovou zastávkou si v priľahlom lesíku môžete všimnúť netradične členitý terén. Ide o pozostatky veľkej budovateľskej práce vtedajších pánov, ktorí areál a okolie skrášlili jazierkami a rybníkmi. Dnes tadiaľ vedú len útle a utešené cestičky. Pokojne si môžete skrátiť čakanie na autobus krátkou prechádzkou. Ak vás však nebavia len “diery v zemi” niektoré z vtedajších rybníkov sú ešte stále plné. Na mapách v okolí si ľahko všimnete množstvo väčších vodných plôch. Potom už len stačí naplánovať cestu a vyraziť.
Chránené vtáčie územie
Vedeli ste, že hrad Červený Kameň spadá do chráneného vtáčieho územia? Ak sa pozorne započúvate či zahľadíte, všimnete si vtáčiu rôznorodosť už v areáli. No a čím hlbšie do lesa vôjdete, tým viac toho budete počuť. Buďte však prosím ohľaduplný. Hlavne na jar, v čase hniezdenia sú vtáci najzraniteľnejší. Ich spev si tak či onak vie človek vychutnať len v čo najväčšom tichu.
Chránené vtáčie územie
Vedeli ste, že hrad Červený Kameň spadá do chráneného vtáčieho územia? Ak sa pozorne započúvate či zahľadíte, všimnete si vtáčiu rôznorodosť už v areáli. No a čím hlbšie do lesa vôjdete, tým viac toho budete počuť. Buďte však prosím ohľaduplný. Hlavne na jar, v čase hniezdenia sú vtáci najzraniteľnejší. Ich spev si tak či onak vie človek vychutnať len v čo najväčšom tichu.
Starý židovský cintorín
Hneď za veľkým parkoviskom bol niekedy židovský cintorín, ktorého pozostatky stále stoja. Celý kút “za rampou” je na krátku prechádzku viac než vhodný. Hneď za ním totiž objavíte čarokrásne skalné útvary a pekné vyhliadky na okolie. A ak budete mať chuť na krátku desiatu v lese, presne medzi výhliadkami a starým cintorínom je veľký kamenný stôl. Pokojne si poslúžte!
Starý židovský cintorín
Hneď za veľkým parkoviskom bol niekedy židovský cintorín, ktorého pozostatky stále stoja. Celý kút “za rampou” je na krátku prechádzku viac než vhodný. Hneď za ním totiž objavíte čarokrásne skalné útvary a pekné vyhliadky na okolie. A ak budete mať chuť na krátku desiatu v lese, presne medzi výhliadkami a starým cintorínom je veľký kamenný stôl. Pokojne si poslúžte!
Najstarší gaštan na Slovensku
Aj keď stále rozprávame o bezprostednom okolí, tento viac než 500 ročný strom sa nachádza od hradu trochu ďalej. Ak vám však nepôjde autobus priamo z predhradia a rozhodnete sa zájsť na najbližší spoj dole do dediny Častá, možno vám zvýši pol až trištvrte hodina na malú zachádzku. Majestátny jedlý gaštan sa pýši titulom najstaršieho stromu tohto druhu na Slovensku a za tých pár minút naviac určite stojí. Možno nie je náhoda že názov obce sa nápadne podobá na latinské pomenovanie tohto stromu – Castanea sativa.
Najstarší gaštan na Slovensku
Aj keď stále rozprávame o bezprostednom okolí, tento viac než 500 ročný strom sa nachádza od hradu trochu ďalej. Ak vám však nepôjde autobus priamo z predhradia a rozhodnete sa zájsť na najbližší spoj dole do dediny Častá, možno vám zvýši pol až trištvrte hodina na malú zachádzku. Majestátny jedlý gaštan sa pýši titulom najstaršieho stromu tohto druhu na Slovensku a za tých pár minút naviac určite stojí. Možno nie je náhoda že názov obce sa nápadne podobá na latinské pomenovanie tohto stromu – Castanea sativa.
aktuálne otváracie hodiny:
pondelok | zatvorené
utorok – piatok | 9.30 – 15.30
sobota – nedeľa | 9.30 – 15.30
aktuálne časy prehliadok:
veľký okruh | 9.30 – 11.30 – 13.30 – 15.30
malý okruh | 9.30 – 11.30 – 13.30 – 15.30
+
prehliadky po individuálnych dohodách
KONTAKTUJTE NÁS
Slovenské národné múzeum - Múzeum Červený Kameň
Hrad Červený Kameň,
Častá
900 89
mediálni partneri:
vyrobil: Andrej Majerčík & Jakub Kňažko, Ilustrácie: Jozef Tihányi st. a Lenka Ligocká
fotografie: Peter Ševčík a Jakub Kňažko, texty: Andrej Majerčík, © 2023 SNM – MČK
pôvodný web